COWHORSE & REINING

COWHORSE & REINING

V prvom rade slovo reining je odvodené od anglického slova rein, čiže oťaže. Aj samotný opis disciplíny hovorí: je to vedenie koňa, čiže aj práca s oťažami. Ďalej hovorí: jazdec musí mať každý pohyb koňa pod kontrolou. Počiatky reiningu siahajú až do dôb Cortézových, do Spojených štátov, Mexika a na Iberský poloostrov. Práve na tomto poloostrove sa jazda na koni stala prostriedkom na zháňanie stád dobytka, zatiaľ čo v Španielsku a Portugalsku sa preferovalo čisto klasické jazdenie. Keď sa jazdectvu podarilo preniknúť medzi vojsko a šľachtu, dostalo celkom nový rozmer. Bohatstvo šľachty začalo byť posudzované podľa ušľachtilosti koní, ktoré vlastnili. Tu nájdeme snahu o prvé predvádzanie koní. Dôležitá bola rýchlosť, vytrvalosť, dominancia a ľahká ovládateľnosť. Chov a výcvik sa sústreďoval predovšetkým do kláštorov. Kone tu boli chované nie len pre prácu v poľnohospodárstve, ale aj pre vojnové účely. Pre históriu reiningu je dôležitá drezúra dobytkárskych koní. Pri práci s dobytkom kone museli vedieť zádrže, nacválať z miesta, zmeniť rýchlosť, kruhy, obraty okolo zadku, dnes známe roll-backy, dlhé cúvanie. Všetky tieto prvky nájdeme aj v dnešnom modernom reiningu. Keď sa pozrieme na dnešné reiningové preteky a zamyslíme sa na tým, čo nám jazdci predvádzajú, zistíme, že všetky prvky sa kedysi uplatňovali pri práci s dobytkom. V oboch prípadoch je nutnosťou mať rýchleho, vytrvalého a dobre prijazdeného koňa. Aj jednoručné vedenie koňa má svoje korene pri dobytku. Jazdci jednou rukou viedli koňa a v druhej mali pomôcku na poháňanie dobytka. Rozdiel bol len v krajine a pomôcke, ktorú používali. Na americký kontinent sa kone dostali zo Španielska a Portugalska približne okolo roku 1611. Z koní prevažne španielskych plemien boli vyšľachtené tri najznámejšie americké plemená. Quarter horse, paint horse a appaloosa. Quarter horse je dnes považovaný za plemeno najvhodnejšie pre reining. Z práce s dobytkom v polovici 18. storočia postupne vznikol nový jazdecký štýl, z ktorého sa následne vyvinul dnes známy reining. Ideálnym miestom bola Kalifornia, ktorá sa vyhla vojnám. Zachovala sa stará španielska tradícia, ktorá sa stala základom nových štýlov jazdenia. Aj po skončení dobytkárskej éry zostalo umenie starej španielskej jazdeckej školy zachované. Okrem práce s dobytkom boli v Amerike kone najrozšírenejším dopravným prostriedkom. S príchodom automobilov sa však dostávali v tejto funkcii do úzadia. Postupne prichádzala rôzna nová technika, a tak sa im ušlo stále menej miesta aj v poľnohospodárstve. V 30 rokoch 20. storočia chov koní stále viac ustupoval a ich počet rapídne klesal. To bolo dôvodom, aby nadšenci koní našli ich nové uplatnenie, ktorým sa stalo športové westernové jazdenie. Približne v roku 1934 spoločne s ďalšími westernovými disciplínami sa začal reining uplatňovať sa na súťažiach a záujem o westernové jazdenie rástol. V roku 1940 vznikla American Quarter Horse Association, ktorá vytvorila pravidlá westernových súťaží a od tohto roku sa reining jazdí v takej podobe, v akej ho poznáme aj dnes.

Od doby prvých španielskych osadníkov v oblasti dnešného Mexika a juhozápadných Spojených štátov potrebovali rančeri pracovať s dobytkom z konského chrbta. Dobytok bol často chovaný na veľkej ploche, bez ohrád alebo iných pomôcok, ktoré uľahčujú prácu, tak kovboj potreboval veľmi kľudného, spoľahlivého, vytrvalého a obratného koňa. Ten okrem uvedeného musel byť schopný pracovať dlhé hodiny. Pretože jednu ruku kovboj potreboval na ovládanie lasa, poháňanie dobytka alebo streľbu, bol kôň ovládaný prevažne nohami a sedom. Vedenie oťažami sa tak obmedzilo na jednu ruku, kedy kôň reagoval hlavne na ľahký dotyk oťaže na krku – neckreining. Postupom času sa z neformálnych ukážok a súťaži demonštrujúce dokonalé ovládanie koní, vyvinulo športové odvetvie, do ktorého dnes okrem reiningu patrí aj cutting, working cow horse.

Niektoré prvky reiningu: Slining stop, Rollback, Cúvanie, Spiny, Kruhy, Preskoky, Prestoje, Chôdza po aréne.

 

Zdroj: internet

By Vladimír Hurajt