JARNÉ KVETY POD TATRAMI

JARNÉ KVETY POD TATRAMI

Príchodom jari je už takým nepísaným pravidlom, že spoločne so svojimi priateľmi si vyjdeme na fotenie jarných kvetov a to:

 

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae). Nachádza sa hlavne na strednom a východnom Slovensku, najmä vo vyšších polohách. Ide o zákonom chránenú rastlinu, ktorá sa považuje za symbol a posol jari. Tento nenápadný, modrofialový kvet rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach.

Poniklec slovenský je západokarpatský endemit, najväčší výskyt byliny je na strednom a východnom Slovensku v nadmorskej výške 350 až 1 000 m n. m., od pahorkatín po subalpínske oblasti. Poniklec slovenský rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach, najmä v oblastiach: Strážovské vrchy, južná časť Veľkej Fatry, Muránska planina, Malé Karpaty, Javorníky, Považský Inovec, Lúčanská Malá Fatra, Poľana, južná časť Nízkych Tatier, Slovenský raj, Slovenské rudohorie, Spišské vrchy, Slovenský kras a v poľskej časti Tatier.

Kvitne v období marec až máj, ojedinele v júni aj v septembri, počas kvitnutia dosahuje poniklec slovenský dĺžku 10 – 30 cm, kvety sú modrofialové, chlpaté, zvonovitého alebo miskovitého tvaru, vyrastajú skôr ako listy, priemer kvetu je 5,5 – 6,5 cm, ktorý sa neskôr roztvára, prízemné listy sú v čase kvitnutia nevyvinuté, vyrastajú až po odkvitnutí, sú takisto chlpaté, listové úkrojky sú široké 15 – 20 mm, plodom je nažka.

Poniklec slovenský je jedovatá rastlina, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém. Vyvoláva zvracanie a hnačky. Uvoľnené toxíny spomaľujú srdečný tep a znižujú krvný tlak natoľko, že môže dôjsť až ku kóme. V ľudovom liečiteľstve sa využíva na vonkajšie liečenie ekzému a reumatizmu, požitie čerstvých rastlín môže u dobytka spôsobiť žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.

a

Šafran spišský (Crocus discolor G. Reuss) je nízka rastlina s fialovými kvetmi s čeľade kosatcovité (Iridaceae). Niekedy sa zaraďuje ako poddruh druhu šafran jarný (Crocus vernus) alebo druhu šafran karpatský (Crocus heuffelianus). Kvitne obyčajne od marca do mája. Na Slovensku patrí k najskôr kvitnúcim druhom, kvety sa objavujú hneď po roztopení snehu, ale často sa pretlačia aj cez tenkú snehovú vrstvu. Rastie v rôznych biotopoch ako sú lúky, pasienky a to v oblasti subalpínskych holí. Každú jar sa ukážu ich hlavičky a zafarbia horské lúky a pasienky dofialova. Šafran je vzácny a prísne chránený druh horskej rastliny, ktorá je ,popri snežienke, ďalším poslom jari. Kvitne od marca do mája, a je tak jedným z prvých kvetov, ktoré rozkvitnú po roztopení snehu. Niekedy sa malé hlavičky prederú aj cez tenkú vrstvu bielej pokrývky. Pozor, nepomýľte si ho so šafranom siatym, ktorý sa usušený používa ako korenie do ryžových pokrmov, k rybám alebo hydine. Šafran siaty pochádza z Ázie a pestuje sa v slnkom zaliatom Španielsku, Francúzsku, severnej Afrike a Latinskej Amerike. Ak by ste však zjedli divoko rastúci šafran spišský, mohli by sa dostaviť bolesti hlavy, vracanie a hnačky.

 

Lokality s poniklecom slovenským, ktoré navštevujem sú: Spišská Teplica nad brizolitovým lomom, Primovské skaly a okolie Spišského hradu. Šafran spišský zase tých lokalít je veľmi veľa ale obľúbené sú Voniarky, široké okolie Belianskych Tatier, v okolí náučného chodníka Mokrade Hnilca a mnoho ďalších lokalít.

 

by Vladimír Hurajt