NORIK MURÁNSKEHO TYPU

NORIK MURÁNSKEHO TYPU

Norik muránskeho typu

je kôň dospievajúci vo štvrtom roku, stredne veľkého až veľkého obdĺžnikového rámca, s dobrým osvalením. Hlava ťažšia, s výrazným okom, krk stredne dlhý, stredne vysoko nasadený, s mierne výrazným kohútikom, lopatka dobre uhlovaná, priestranný, stredne hlboký, dlhší a oválny hrudník, stredne dlhá, oválna panva, mierne štepený a sklonený zadok. Je to kôň silný, kostnatý, suchý, s menším výskytom štetín, kopytá pevné, pružné, dobre utvárané. Kĺby menej výrazné, sponka krátka, pevná. Norik muránskeho typu je pracovitý a dobre ovládateľný kôň.

Chovná oblasť Norika muránskeho typu je vymedzená územím Slovenskej republiky. Chov bol zriadený už v roku 1950 a umiestnený do oblasti Veľkej Lúky pri Muráni.

V chove koní Norika muránskeho typu rozlišujeme tri základné etapy:

1) Chov huculov v čistokrvnej forme.

2) Zmohutňovací proces hucula krížením s plemenami fjord, hafling a Norik.

3) Chov s využívaním čistokrvného Norika.

Prvá etapa:  

V počiatkoch bolo cieľom chovu záchrana huculského koňa aj vďaka prednostiam hucula – vytrvalosti, obratnosti, odolnosti, nenáročnosti na chovné prostredie a výživu, neskôr bolo zámerom chov a produkcia koní vhodných pre lesnícku činnosť.

Druha etapa:

Pristúpilo sa k zmohutňovaciemu procesu hucula krížením s plemenami fjord, hafling a Norik s cieľom vytvoriť samostatné plemeno s názvom „slovenský horský kôň“, Cieľ sa čiastočne podarilo splniť, ale nedosiahla sa tvarová a typová vyrovnanosť podľa šľachtiteľského cieľa, preto nemôžeme hovoriť o samostatnom plemene.

Tretia etapa:

Koncom 60-tych rokov došlo k prerušeniu šľachtenia slovenského horského koňa. Dôvodom bola snaha o rýchle uspokojenie požiadaviek lesných závodov o kone s väčším telesným rámcom a hmotnosťou. Pristúpilo sa k nákupu chladnokrvných kobýl z Čiech a Moravy, ktoré sa pripúšťali importovanými norickými žrebcami, ich potomkami ako aj žrebcami z vlastného chovu. V druhej polovici 70. rokov boli v plemenitbe použité žrebce plemena sliezsky norik. Začiatkom 80. rokov bola vypracovaná „Koncepcia rozvoja chovu koní na Muráni”. Podľa tejto koncepcie je potrebné sa zamerať na chov norika v čistokrvnej forme, ktorý plne vyhovuje požiadavkám lesného hospodárstva.

Až v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena Norik muránskeho typu. Najväčší chov Norika muránskeho typu je momentálne v stredisku chovu koní v Dobšinej, kde bol v roku 1997 jeho chov uznaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako chránený chov. Cieľom vyšľachtenia tohto plemena sú kvalitne, ľahko ovládateľne kone, použiteľne v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov agroturistike, , hipoterapii a produkcii plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.

Už niekoľko rokov mi bolo umožnené fotenie tohto výnimočného plemena koňa. Konkrétne od leta 2015. Vďaka patrí hlavne Ing. Vladimírovi  Šmelkovi, vedúcemu SCHK Dobšiná a priateľovi Jankovi Senkovi – vedúcemu strediska na Veľkej lúke.  Obaja mi svojim spôsobom pomohli, aby som sa dostal čo najbližšie ku koňom získaval krásne zábery týchto koní.

Každý rok začínam fotením v zime kedy je celé stádo a kone do troch rokov ešte v žrebčíne na Veľkej lúke a potom minimálne dvakrát ich fotím priamo na pastvinách Muránskej planiny. Najťažšie je fotenie v zime lebo to je podmienené množstvom snehu. Ako sami viete už to nie sú také krásne a bohaté zimy na sneh.

by Vladimír Hurajt